Z každej krajiny sa ho zúčastnilo po 5 ľudí (spolu 25). Prvý turnus sa uskutočnil vo februári v krajine Slovinsko a Maďarsko. Z našej organizácie sa ho zúčastnila Ing. Katarína Pjatáková.

V mesiaci apríl sa školenie uskutoční na Slovensku, Čechách a Poľsku a z nášho riešeného územia MAS LEV sa ho zúčastní Ing. Zuzana Šínová (za CPK LE) a Ing. Iveta Polláková ( riaditeľka združenia Spišský Hrad - Podbranisko).

Popis aktivít počas účasti na tréningu v Slovinsku a Maďarsku:

1. deň (4.2.2008) – my, 5 účastníci, zo Slovenska sme sa prvý krát stretli v Bratislave pri Istropolise. Odtiaľ sme cestovali do obce s názvom Jeruzalem v Slovinsku. Hoci cesta z východného Slovenska sa mi nezdala najkratšia, krásy celého prechádzaného územia prekonali čas strávený sedením vo vlaku a následne v mikrobuse. Tento čas sme od hlavného mesta SR využili aj na lepšie zoznámenie, keďže sa križivatky našich životov spojili po prvý krát. Veľkým prekvapením pre nás bolo vstúpiť do krajiny Slovinsko, kde boli evidentne upravené verejné priestranstvá a čisté prostredie. O to nádhernejší pocit nastal, keď sme dorazili na miesto činu. Išlo o malú dedinu, kde je veľmi nízka hustota osídlenia a nádherné kaskádovité viniče. Ticho a kľud bol opodstatnený, keďže sa cca na 2 km vypínal jeden - dva domy. Po privítaní majiteľa penziónu sme sa museli, ako správni zvedaví slováci, prejsť po okolí a zistiť, čo naviac skrýva táto krásna krajina. Svieži vzduch a nádhera nás posilnili a nato sme sa už stretli s koordinátorkou projektu Andreou Lelovics pri večeri, ktorá nás oboznámila s bližšími informáciami usporiadania nadchádzajúcich dní. Potom sme sa všetci rozišli s očakávaním, čo nás postretne na druhý deň.

2. deň (5.2.2008) – Nachádzame sa stále v obci Jeruzalem, pričom sme sa po raňajkách presunuli z penziónu do školiacej miestnosti. Tam sme sa po prvý krát stretli s ostatnými účastníkmi. Z krajín Slovinsko, Maďarsko, Poľsko, ČR, a my zo SR sme boli po 5 účastníkov, ktorí mali byť pripravení pre animačnú činnosť v území. Po privítaní všetkých školiteľov sme mali za úlohu v zmiešaných dvojiciach zistiť, čo najviac o sebe. Každý mal mať za partnera osobu z inej krajiny. V anglickom jazyku sme sa predstavili a zistili čo najviac o pracovnom, či osobnom živote, záľubách, schopnostiach a zručnostiach toho druhého. Následne sme pred všetkými predstavili daného partnera. V tento deň nasledovali rôzne cvičenia, v ktorých sme mali v 5 zmiešaných skupinách spracovávať zadania na tému lokálnej a verejnej participácie. Nechýbali ku tomu ani teoretické prednášky školiteľov. Náš nácvik sme ukončili o 19:00, po čom nasledovala večera a o 21:00 sme boli hostiteľom pozvaní na ochutnávku vín z jeho viniča. Tieto kvalitné vína majú významné postavenie aj na svetovom trhu (najmä v Londýne, Viedni v strednej Európe), a „Vinska cesta“ je známa už 200 rokov. Dozvedeli sme sa zároveň o názve Jeruzalem. Hoci to znie čudne, že sme sa nachádzali práve v Slovinsku a súčasne v Jeruzaleme. Nie je to náhoda. Názov dediny bol daný ako vzdanie holdu tým usídlencom obce, ktorí bojovali v 16. st. v Palestíne.

3. deň (6.2.2008) znamenal praktické ukážky dobrých príkladov z praxe. Tešili sme sa, že uvidíme v teréne, ako je možné využiť miestny potenciál. Program bol pod názvom „ Prlekija – the case of good practice“ – management of local sources. Navštívili sme kanceláriu miestnej akčnej skupiny (MAS), ktorá začala pomaly fungovať od roku 1996. Iniciatívy prístupu Leader a riadenia zdrojov boli spustené už aj skôr, keďže ide najzaostalejšiu oblasť Slovinska (´92). Okrem prednášky o MAS, sa nám predviedli ďalšie prípady, ktoré boli sprvu predstavené s celým procesom zavádzania a následne predvedené v teréne. Prvou ukážkou bola neolitická dedina. Tá bola vytvorená na mieste, kde sa našli archeologické náleziská. Miestni obyvatelia si na základe toho vytvorili atrakciu pre turistov a pritiahli tak zákazníkov do svojho územia. V dedine sú postavené domčeky z hliny a tŕstia. Neolitickí ľudia tam prebývajúci pre nás pripravili posúchy a opekanú rybu. Bol to zaujímavý moment, kedy sa evidentne v danej lokalite využilo to málo, čo tam existuje na dodatočné príjmy pre obce. Vďaka zlej demografickej štruktúre zvolil taktiež starosta vhodnú politiku bývania, kedy ponúkol veľmi lacno pozemky na bývanie a pritiahol tak 10 mladých rodín do dediny. Druhým navštíveným miestom bolo Razkrižje, kde sme ochutnali kukuričné koláče a objavili ďalšiu zaujímavú myšlienku. V danej obci ovplyvnila samospráva farmárov pestovať taký druh kukurice, z ktorého môžu využitím šupiek robiť rôzne ručné práce ( košíky , kabelky, a pod.) Tak zamestnali niekoľko žien, ktoré zároveň zaúčajú ďalšie k remeslu a predávajú produkty na rôznych trhoch. Tretím miestom bol lokálny kováč so svojou dielňou, kde sme si jeho remeslo mohli odskúšať. Odvážni boli však len naši českí partneri a ukuli niečo podobné klincu a klinu. V čase tmy sme sa potom premiestnili na miesto večere a odtiaľ pokračovali naše kroky do Maďarska, kde sme boli privítaní v nádhernom kaštieli. Izby boli doslova kráľovské a cítili sme sa ako „ páni na hrade“. Ráno nás však čakal ďalší náročný deň a tak sme po veľkom obdive zaujali naše miesta na posteliach.

4. deň (7.2.2008) - Tento bol opäť dlhý, ale zaujímavý a plný dojmov. Prednášky školiteľov sa týkali riadenia zdrojov vidieka a manažmentu ako takého. Túto prednášku nám odprednášal školiteľ zo Slovinska a jeho kolegyňa nás oboznámila s plánovaním využívania zdrojov a zo stanovením SWOT analýzy. Prakticky sme si to predviedli na troch prípadoch, kedy každá zmiešaná skupina spracovala inú prípadovú štúdiu. Poobede nasledoval malý „boom“. Tréner z Maďarska a jeho partner z Veľkej Británie nám predstavili nový pohľad na zapojenie miestnych obyvateľov do procesu riadenia zdrojov. Ich prvotné kroky viedli ku tomu, aby sme sa dvojice natočili na kameru a rozprávali o tom, či nám takéto médiá robia problém pri vystupovaní. Ešte stále sme nechápali, čo nám tým chcú povedať čo to má spoločné s riadením zdrojov vidieka? Nakoniec nám to objasnili, keď nám ukázali svoju prácu s ľuďmi v rôznych krajinách. Im bola poskytnutá kamera a celý týždeň sa mali natáčať a rozprávať pred kamerou o rôznych problémoch s cieľom vytvorenia vlastného filmu o ich životoch a životných problémoch. Dané osoby toto zblížilo a úplne sa prepojili a dokázali lepšie komunikovať o hocičom. Výsledkom boli krásne dokumentárne filmy, ktoré si v podstate vytvorili sami. A to sme ešte nevedeli, že aj my budeme mať podobnú úlohu. Opäť tri skupiny si mali vybrať dobrý príklad manažmentu zdrojov a natáčať o tom film s poukázaním na nástroje riadenia. Bol to ťažký cieľ, pretože nešlo ani tak o dej, ako o to - spolu komunikovať, rozumieť si a natočiť to, čo je z pohľadu nástrojov manažmentu podstatné. Miestami sa nám zdalo, že to ani nedokážeme zvládnuť. Bol to 4. deň, ktorý nám aj po využívaní nie materinského jazyka začal robiť problém v komunikácii, bol takmer večer a vône z kuchyne a hlad nám to chceli prekaziť..... no nedali sme sa a zabojovali, výsledkom čoho boli tri filmy, ktoré naši inštruktori zostrihali a pripravili pre nás večerné kino. Bol to zaujímavý dojem, kedy sme sa každý zasmiali na našich vlastných postavách a videli za nami kúsok práce. Po večeri sme zistili, že tento krok bol asi naozaj tým stmeľujúcim. Spoznali sme sa a otvorili viac, ako keby sme sa boli iba tak rozprávali. V ten večer sme mali spoločné posedenie pri hudbe.

5. deň (8.2.2008) – Tento deň pre nás znamenal radosť, pretože sme išli do terénu. Hneď po vycestovaní z nášho kaštieľa sme prišli do kancelárie Zala regiónu, kde boli prednesené prezentácie o spôsobe zvyšovania zamestnateľnosti žien v regióne a poskytovania sociálnych služieb. Daná oblasť má pod patronátom ústrednej kancelárie niekoľko ďalších 26 bodov, kde riadia poskytovanie služieb pre rôzne cieľové skupiny z obcí pod 600 obyvateľov. Majú k dispozícii 26 áut a ponúkajú služby prevozu, nákupy, zabezpečenie lekárského ošetrenia a iné, keďže v dedinách nie sú k dispozícii základné potreby. Časť práce tvoria aj komerčné činnosti, v prípade záujmu o prevoz na výlety, svadbu a iné. Druhou ukážkou bol prípad podpory zamestnávania žien poradenskou činnosťou a ďalej podpora dobrovoľníckej práce aj u mladých, pre ich prípadné následné pôsobenie v neziskových organizáciách. Po obede sme sa presunuli z tejto lokality do „eko obce“ Dötk. Municipalita využíva slnečnú energiu, biomasu a snaží sa o využitie veternej energie. Ďalej má k dispozícii budovy s eko charakterom, pretože v nich nie sú využité žiadne chemické látky. Steny sú natreté mliekom + tvarohom + vápnom a drevo je ošetrené včelím voskom. Pri udržiavaní čistoty nevyužívajú žiadne saponáty a používajú potraviny pestované ekologickou výrobou. V eko - dome sme mali ponúknutú aj miestnu špecialitu a večeru, ku čomu nechýbala ani ochutnávka vína produkovaného z miestneho viniča. Po tomto jedle sa opäť prejavila družnosť a podobnosť našich slovanských naturelov, pretože sme si zanôtili rôzne piesne v rôznych jazykoch a to spoločne. Výnimočné bolo, že sme sa dokázali zladiť a o to krajšie, že všetci naši školitelia mali nádherné hlasy. Domáci nás vyprevádzali s úsmevom a očarením, aká zaujímavá skupina sa u nich stretla. O 21:00 sme vycestovali naspäť do nášho dočasného bydliska.

6. deň (9.2.2008) – Strategické plánovanie, prednáška bola pripravená našou školiteľkou zo Slovesnka, uznávanou odborníčkou pre rozvoj vidieka Jelou Tvrdoňovou v spolupráci s jej kolegyňou z Poľska. Spoločne sme riešili úlohy pre strategické plánovanie a následne nám bol predvedený spôsob zostavovania rozpočtu pre potreby vypracovania stratégie. Prednáška skončila večer a potom každý vyjadril svoje pocity z tréningu – čo bolo pozitívne, negatívne, čo nás prekvapilo, ako to využijeme v praxi. Nato nám boli odovzdané certifikáty TEPA a rozlúčili sme sa so smútkom, že sa končí náš spoločný čas, ale zároveň sme sa väčšina tešili domov.

Projektu sa zúčastnili skvelí ľudia s veľkým srdcom, výborní odborníci s rozmanitou praxou a to ma úplne uspokojilo. Celkové dojmy z pohľadu využitia ponúkaných poznatkov sú uvedené v článkov „Celkové dojmy z tréningu TEPA“.

Spracoval:
Ing. Katarína Pjatáková, CPK Levoča