„Medzisektorové partnerstvo – nástroj miestneho
rozvoja“ predstavoval názov konferencie konanej dňa 5. 10. 2009,
ktorú moderovala Ing. Jela Tvrdoňová, CSc., expertka pre prístup Leader
a na ktorú sme dostali pozvánku z Košického samosprávneho kraja a UNDP.
Práve UNDP podporilo kreovanie šiestich mikroregiónov Dobšiná, Domica,
Duša, Hnilec, Rudohorie a Údolie Bodvy cez projekt „Budovanie kapacít
pre udržateľný regionálny rozvoj v Košickom kraji.“
Dovoľte mi podeliť sa s niekoľkými myšlienkami, ktoré
na tejto konferencii odzneli a ktoré vo mne táto konferencia vyvolala. V
prvom rade je skutočne potrebné sa zamyslieť nad pojmom partnerstvo.
Toto slovo je dnes veľmi často pertraktované až sa stráca jeho skutočná
pointa. Je partnerstvo Cieľ?, Nástroj?, Prostriedok? alebo Proces?
Nech je Vaša odpoveď akákoľvek, pre mňa znamená nikdy nekončiaci
proces, ktorý musí mať jasný cieľ, je zároveň nástrojom, ktorý sa
používa na dosiahnutie týchto cieľov a prostriedok pre naplnenie vízie,
ktorú sme si spoločne v území stanovili.
V tejto súvislosti i príspevok štátneho tajomníka
Daniela Ácsa bol pre mňa výzvou k tomu, aby sme sa snažili v našom
levočskom regióne o neustále skvalitňovanie partnerstva, a to tak na
úrovni horizontálnej, ako i vertikálnej. Priznal, že je čo robiť pre
zlepšenie partnerstva i na národnej úrovni, a to smerom k regiónom. Vo
svojom príspevku vyzval účastníkov k potrebe zapojiť sa do
pripomienkovania (predpoklad november – december 2009) k vypracovanej
Národnej stratégie regionálneho rozvoja pre roky 2010 – 2020, aby sa
dosiahol stav, kedy regióny budú schopné efektívne využívať svoj
vnútorný potenciál ako konkurenčnú výhodu a kde vidiek bude miestom pre
spokojný život a prácu svojich obyvateľov, s dostupnou infraštruktúrou,
kvalitným životným prostredím, so zachovaným a udržiavaným
kultúrno-historickým dedičstvom.ä
Myšlienkové procesy vo mne naštartoval i prof. RNDr.
Oto Hudec, CSc., prodekan pôsobiaci na ekonomickej fakulte, Technickej
univerzity v Košiciach, ktorý v úvode svojej prezentácie položil otázku,
je len jeden vidiek, je len jedna vízia rozvoja vidieka, koľko druhov
rozvoja existuje a najmä, ktorý je ten náš?
Inšpiráciou pre mňa boli i slová Eero Uusitala,
generálneho tajomníka Výboru pre politiku vidieka a predsedu Združenia
obcí Fínska, ktorý konštatoval, že pre prístup leader je dôležitý prvý
krok „Zhora nadol“, to znamená pomoc z vládnej úrovne, ktorej úloha v
ďalšom procese však už nie je rozhodujúca. Pomenoval 2 paradigmy
vidieckej politiky, a to poľnohospodárstvo a ľudia vo vidieckych
oblastiach. Pričom dôraz je dnes kladený najmä na potreby
poľnohospodárstva. Podľa názorov zainteresovaných je však potrebné
intenzívnejšie naštartovať tzv. multifunkčnú politiku. Pomenoval riziká,
ktoré sú nepriateľom ďalšieho rozvoja cez prístup leader. Jedným z nich
je obava, že EÚ nevyužije v ďalšom programovacom období od roku 2014
metodiku Leadra.
Medzi ďalšie riziká patrí i politické chápanie a
schválenie práce MAS, ako aj administratíva a byrokratické obmedzenie
realizácie aktivít, pričom chýba väčšia politická podpora. Na druhej
strane však leader predstavuje oponentúru vo vzťahu k starším metódam
riadenia vidieka, pričom existujú „záujmové“ skupiny, ktoré financie
potrebujú ale metodiku nie.
Existujú však dôvody pre upevnenie činnosti cez
prístup leader:
- hlavný nástroj rozvoja vidieka,
- väčší demokratický vplyv občanov,
- posilnenie roly obcí,
- upevnenie vidieka v rámci globalizácie.
Záver môjho príspevku mi dovoľte ukončiť myšlienkou,
ktorá v podobnom duchu odznela na tejto konferencii: „Zvládnutie
manažmentu, zvlášť cez prístup
leader, je alfou a omegou rozvoja vidieka.“
Z podnetov a príspevkov, ktoré odzneli na konferencii
spracovala:
Ing. Andrea Hradiská
predseda MAS LEV, o. z. |